Aktuality

28.4.2025Apríl
2025

Peter Oravec novým spolupracujúcim advokátom BBH advokátska kancelária, s.r.o.

BBH advokátska kancelária, s.r.o. s potešením oznamuje, že s účinnosťou od 1. apríla 2025 sa jej novým spolupracujúcim advokátom stal Peter Oravec.

Viac

Peter sa špecializuje na právo ochrany hospodárskej súťaže, vybranú regulatoriku a správne právo.

V súvislosti s problematikou ochrany hospodárskej súťaže Peter zastupoval klientov z rôznych sektorov, ako: automotive, banky, poisťovne, pharma, vydavateľov periodickej tlače, vysielateľov TV, maloobchodníkov, výrobcov stavebných materiálov (atď.).

Peter podal ako prvý na Slovensku žiadosť o leniency, ako prvý aplikoval implementáciu podmienky v rozhodnutí, ktorým Protimonopolný úrad SR (PMU) schválil koncentráciu s podmienkou podľa EU modelu.

Peter zastupoval klientov počas inšpekcií PMU, v kartelových vyšetrovaniach, rovnako podporoval klientov v komplikovaných koncentráciách. Peter radil aj vo viacerých prípadoch ktoré sa týkali dominancie.

Peter Oravec po absolvovaní Právnickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe pracoval vyše dekády v poprednej britskej advokátskej kancelárii a následne pôsobil ako partner v lokálnej advokátskej kancelárii.

Počas svojej dlhoročnej praxe poskytoval poradenstvo mnohým prominentným klientom. Peter je tradične vysoko hodnotený v medzinárodnom rankingu Chambers Europe v oblasti hospodárska súťaž (Competition / Antitrust).

Vo svojej práci pre klientov BBH bude Peter pokračovať v pozícii of counsel bratislavskej kancelárie. „Teším sa na výzvy, ktoré mi moja nová pozícia prinesie. Tím špičkových právnikov BBH by som rád doplnil a podporil mojimi skúsenosťami a znalosťami. Budem sa snažiť zo všetkých síl, aby som prispel k ďalšiemu rozvoju a rastu bratislavskej kancelárie BBH pri zachovaní prvotriednej kvality právnych služieb, ktorými ja BBH známe“, uviedol nový advokát BBH.

Epravo, 30.4.2025

https://www.epravo.sk/top/aktualne/peter-oravec-novym-spolupracujucim-advokatom-bbh-advokatska-kancelaria-sro-6362.html

TREND - online - 06.05.2025

https://www.trend.sk/spravy/peter-oravec-novym-spolupracujucim-advokatom-bbh-advokatska-kancelaria?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=3

4.4.2025Apríl
2025

Nová stavebná legislatíva

Od 1. apríla 2025 je účinná nová stavebná legislatíva[1], ktorej cieľom je zjednodušenie výstavby, digitalizácia konania, profesionalizácia štátnej správy na úseku výstavby a zníženie administratívnej záťaže pri výstavbe.

Viac

Čo ostáva po starom?

Aj napriek viacerým významným zmenám ostáva viacero inštitútov výstavby po starom. Napríklad, stavebným úradom ostáva obec. Avšak pre obce sa zavádza možnosť vytvoriť spoločný stavebný úrad. Aby však bol zabezpečený profesionálny výkon štátnej správy pri výstavbe aj pri malých obciach určuje sa, že každý stavebný úrad musí mať aspoň dvoch zamestnancov, ktorí spĺňajú osobitné kvalifikačné predpoklady vzdelania a praxe.

Ťažiskové definície drobnej a jednoduchej stavby, od ktorých sa odvíja režim prípravy, povoľovania a uskutočnenia danej stavby síce v zákone ostávajú, no mení a spresňuje sa vymedzenie týchto pojmov, o čom sa bližšie zmieňujeme nižšie.

Ďalej sa nemenia definície stavby, budovy a inžinierskej stavby, avšak dopĺňa sa definícia súboru stavieb, čo má tiež vplyv na režim konania o stavebnom zámere.

V zásade rovnaké tiež ostávajú doby platnosti rozhodnutia, pričom rozhodnutie o stavebnom zámere platí dva roky, pri líniových stavbách a pri vyhradených stavbách tri roky a pri informačnej konštrukcii a pri zmontovanom výrobku jeden rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak správny orgán neurčil dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o overenie projektu. Rozhodnutie o stavebnom zámere stráca platnosť dňom straty platnosti overovacej doložky a overovacia doložka platí dva roky, ak nebola určená dlhšia lehota na začatie výstavby.

Čo je nové?

Asi najdiskutovanejšou zmenou je, že nový zákon spája územné a stavebné konanie do jedného konania o stavebnom zámere. Po novom sa teda stavba povolí v jednom konaní.

Taktiež sa zavádza jedno konanie o stavebnom zámere pri súbore stavieb. Teda pri zložitejšej výstavbe, kde musel stavebník doposiaľ prejsť viacerými parciálnymi stavebnými konaniami k jednotlivým stavbám po novom získa rozhodnutie o stavebnom zámere k celému súboru stavieb v jednom konaní. Pritom stavebné úrady, ktoré by boli príslušné na rozhodovanie o jednotlivých stavbách, majú v takom konaní postavenie dotknutého orgánu a v tomto konaní podávajú záväzné stanovisko. O stavebnom zámere rozhoduje ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodovanie o hlavnej stavbe. Súčasťou takého rozhodovania sú aj vyvolané úpravy, preložky infraštruktúry a sietí a pod.

Nanovo sa vymedzujú definície jednotlivých stavieb, čo niekde znamená jednoduchší postup pri príprave, povoľovaní a uskutočňovaní stavby.

Zákon ďalej podrobne upravuje a oddeľuje povinnosti a zodpovednosť jednotlivých osôb činných pri výstavbe ako napríklad stavebníka, zhotoviteľa stavby, projektanta, osoby poverenej vykonávaním stavebného dozoru, stavbyvedúceho či geodeta. Za správne vedenie výstavby teda nebude zodpovedný už len stavebník, ale podľa svojej zodpovednosti aj jednotlivé osoby, čomu zodpovedá aj rozdelenie sankcií.

Za účelom odstránenia prieťahov stavebného konania podľa doterajších predpisov nový Stavebný zákon upravuje viaceré opatrenia proti nečinnosti.

Napríklad v reakcii na pomalé vydávanie záväzných stanovísk v predošlom stavebnom konaní zákon zavádza fikcie súhlasu v prípade, ak sa dotknutý orgán alebo dotknutá osoba nevyjadrí k stavebnému zámeru v zákonnej lehote.

Na vydávanie záväzného stanoviska k súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou sa použije Zákon o územnom plánovaní[2], pričom fikcia súhlasu sa použije aj v tomto prípade s tým rozdielom, že orgán územného plánovania má ešte dodatočnú možnosť požiadať Úrad pre územné plánovanie[3] o preskúmanie avšak najneskôr do vydania rozhodnutia v príslušnom konaní o stavebnom zámere alebo o vydaní doložky súladu.

Obdobne sa pri ohlásení zavádza fikcia overenia projektu stavby na ohlásenie ak stavebný úrad nevydá overovaciu doložku do 30 dní odo dňa doručenia ohlásenia[4]. Uvedené neplatí napríklad ak sa stavebné práce uskutočňujú na verejnom priestranstve či sa má umiestniť stavba menej ako 2 metre od hranice pozemku.

Na zdĺhavé stavebné konanie reaguje nová stavebná legislatíva tiež tak, že ak stavebný úrad nevydá rozhodnutie v lehote, vráti stavebníkovi správny poplatok.

Ďalším opatrením proti nečinnosti je právomoc Úradu pre územné plánovanie určiť iný stavebný úrad na vykonanie úkonov namiesto stavebného úradu, ktorý je nečinný najmenej 90 dní. Avšak treba povedať, že na toto určenie nie je ustanovená lehota, preto treba počkať na to, ako sa s prieťahmi vysporiada prax.

V nadväznosti na overenú prax odstraňovania nepovolených billboardov vytvárajúcich v mestách vizuálny smog zákon upravuje odstraňovanie nepovolených informačných konštrukcií ohlásením. K tomu však pridáva tento režim aj pre odstraňovanie nepovolených terénnych úprav, zmontovaných výrobkov alebo vonkajších úprav.

Zákon zavádza tiež nové prostriedky ochrany práv stavebníka, a to podnet na preskúmanie proti vráteniu ohlásenia a proti vráteniu žiadosti o overenie projektu stavby.

Okrem reformy konania ako takého úpravou existujúcich inštitútov či zavedením nových je cieľom zákona aj digitalizácia a elektronizácia konaní súvisiacich s výstavbou. Preto sa má konanie o stavebnom zámere postupne digitalizovať. A teda žiadosť o začatie stavebného konania podávať formulárovo prostredníctvom informačného systému. Táto povinnosť sa však zavádza až od 31. marca 2029 a neplatí pre fyzické osoby.

V neposlednom rade zákon reaguje na relatívne rozšírenú prax, kedy si niektorí stavebníci stavbu najprv postavili a potom ju žiadali dodatočne zlegalizovať. Podľa nového zákona táto prax už nie je možná, a teda zákon neupravuje konanie o dodatočnom povolení stavby – stavba postavená nepovolenými stavebnými prácami bude musieť byť po novom zbúraná. Avšak ak vlastník stavby podá žiadosť od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029, možno ju ešte dodatočne povoliť podľa doterajšieho stavebného zákona.

V súvislosti s uskutočňovaním nepovolených stavebných prác či pre iné porušenia zákona sa sprísňujú sankcie.

Na záver tejto časti upozorňujeme podnikateľov v stavebníctve na to, že uskutočňovanie stavieb už nebude voľnou, ale viazanou živnosťou. V nadväznosti na to sú osoby, pre ktoré sa sprísňujú podmienky na prevádzkovanie živnosti v stavebníctve povinné preukázať splnenie podmienok odbornej spôsobilosti príslušnému živnostenskému úradu do 31. marca 2029.

Drobné stavby a ohlásenie po novom

Zákon nanovo definuje drobnú stavbu, ktorú netreba ani ohlasovať, okrem zákonom vymedzených výnimiek, ako napríklad ak sa navrhuje stavba na verejnom priestranstve alebo menej ako 2 metre od hranice pozemku.

Konkrétne netreba ohlásiť napríklad stavbu fotovoltických panelov alebo tepelného čerpadla do 50 kW, či stavbu nabíjacích staníc do 22 kW, stavbu nepriehľadného oplotenia do výšky 1,6 m alebo priehľadného do výšky 2 m.

Ohlásiť netreba ani stavebné úpravy ako výmenu strechy, opravu fasády, či výmenu vedení plynárenskej siete, verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ak sa tým nemení trasa a ochranné pásmo.

Ohlasovať naopak treba drobné stavby ako letné kuchyne, kôlne, garáže, prístrešky či športové zariadenia ak sú spojené so zemou a ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m, či pivnice alebo bazény ako podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m² a hĺbku 3 m.

Hoci sa taká stavba musí ohlásiť, podľa zákona podlieha jednoduchšiemu režimu. Administratívne úľavy od štandardného režimu pre drobné stavby spočívajú v tom, že projekt stavby na ohlásenie (projektová dokumentácia) má zjednodušený rozsah, nemusí ho vypracovať autorizovaný stavebný inžinier alebo autorizovaný architekt, stavebník môže zhotovenie stavby zabezpečiť svojpomocou, nevyžaduje sa správne konanie o stavebnom zámere a nepodliehajú kolaudácii.

K ohláseniu sa nevyjadrujú vlastníci susedných nehnuteľností, ibaže ide o nadzemné a podzemné vedenia elektronických komunikačných sietí alebo plynové zariadenia. K ohláseniu ale vydáva záväzné stanovisko orgán územného plánovania.

Ohlásenie sa štandardne vybavuje overením projektu na ohlásenie do 30 dní a vydaním overovacej doložky. Stavebný úrad však môže určiť, že stavbu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Ak stavebný úrad neoverí stavbu v lehote, nastáva fikcia overenia. To neplatí pri zákonom definovaných výnimkách, napr. ak as stavebné práce uskutočňujú na verejnom priestranstve alebo menej ako 2 metre od hranice pozemku.

Ohlásené stavebné práce možno začať uskutočňovať od 3 rokov od overenia, pričom túto lehotu nemožno predĺžiť.

Na doplnenie upozorňujeme, že pri stavbách zhotovených svojpomocou musí na priebeh stavebných prác dohliadať stavebný dozor.

Ale pozor, nie každá budova do 50 m² je drobnou stavbou. Ak spĺňa zákonné definičné znaky, ide o jednoduchú stavbu a tá podlieha štandardnému režimu. Napríklad Bytové budovy do 300 m² (teda aj s plochou do 50 m2) sú jednoduchými stavbami, ktoré vyžadujú úplný projekt stavby, rozhodnutie o stavebnom zámere, overenie projektu a následne kolaudáciu. Týka sa to aj stavieb na rekreáciu (chaty), navíjacích staníc pre elektromobily nad 22 kW alebo zariadení na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov nad 100 kW.

Konanie o stavebnom zámere

Žiadosť na začatie konania sa po novom bude podávať elektronicky. Avšak ako je uvedené vyššie až od 31. marca 2029 a táto povinnosť neplatí pre fyzické osoby.

Po novom zákon nahrádza doterajšie územné konanie a stavebné konanie jedným konaním o stavebnom zámere. Ešte pred podaním žiadosti o začatie konania o stavebnom zámere stavebník alebo ním poverený projektant prerokuje stavebný zámer. A to tak, že v informačnom systéme sprístupní projektovú dokumentáciu a požiada orgán územného plánovania a dotknuté orgány o vydanie záväzného stanoviska a dotknuté osoby o vydanie záväzného vyjadrenia k stavebnému zámeru.

Výsledkom prerokovania je správa o prerokovaní, ktorá je spolu so stavebným zámerom, prípadne stavebným zámerom aj s projektom stavby podkladom na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere.

V procese prerokovania stavebného zámeru si dotknuté orgány a dotknuté osoby vo svojom stanovisku alebo vyjadrení môžu vyhradiť posúdenie projektu stavby a uplatniť požiadavky na dopracovanie projektu stavby. V takom prípade si musí stavebník (alebo poverený projektant) následne vyžiadať doložku súladu, na ktorej vydanie má daný orgán alebo osoba určenú lehotu. Ak nevydá stanovisko alebo vyjadrenie v lehote, opäť nastáva fikcia súladu.

Následne môže stavebník podať žiadosť o začatie konania o stavebnom zámere, pričom musí doložiť správu o prerokovaní, stavebný zámer a prípadne aj jeho rozpracovanie v podobe projektu stavby.

V konaní o stavebnom zámere už nie je povinné ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním ako pri predchádzajúcej úprave.

S tým je spojená kratšia lehota na vydanie rozhodnutia, keďže ak nie je potrebné nariaďovať ústne pojednávanie alebo miestnu obhliadku, stavebný úrad je povinný rozhodnúť do 30 dní.

Inak do 60 dní odkedy je žiadosť úplná a pri vyhradených stavbách, líniových stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkom alebo tam, kde je potrebné obstarať znalecký posudok do 90 dní.

Avšak na rozdiel od vydávanie záväzných stanovísk a vyjadrení nie je v zákone vymedzená fikcia rozhodnutia v prípade, ak ho stavebný úrad nevydá v zákonnej lehote.

Okrem súhlasného rozhodnutia o stavebnom zámere môže byť stavebníkovi po novom vydané aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti.

Výslovne sa tiež upravuje zmena rozhodnutia alebo zrušenie rozhodnutia o stavebnom zámere.

Rozhodnutím o zmene je aj doteraz v praxi sa vyskytujúca sa žiadosť o predĺženie platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere alebo lehoty výstavby alebo zmeny trvania dočasnej stavby.

Kontakt

Ak potrebujete poradiť ohľadne novej stavebnej legislatívy, neváhajte sa obrátiť na našich odborníkov na: office@bbh.sk alebo na telefónnom čísle: +421 2 2086 1020.

[1] Zákon č. 25/2025 Z. z. o Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) a Zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom.

[2] Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

[3] Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

[4] Taká fikcia nie je upravená pri zmeškaní lehoty na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere.

13.2.2024Február
2024

Roman Vydra novým partnerom v BBH Bratislava

BBH advokátska kancelária, s.r.o. s potešením oznamuje, že s účinnosťou od 1. januára 2024 sa jej novým partnerom stal Roman Vydra.

Viac

Roman sa v BBH špecializuje na zmluvné právo, právo obchodných spoločností a právo nehnuteľností a taktiež sa zameriava na oblasť riešenia sporov, v rámci ktorej zastupuje najmä veriteľov, vrátane bánk a iných významných veriteľov z bankových úverov, pri vymáhaní ich pohľadávok v súdnych konaniach, konkurzných konaniach a pri alternatívnych riešeniach sporov.

Roman Vydra nastúpil do BBH v roku 2013 po absolvovaní Právnickej fakulty Masarykovej univerzity s vyznamenaním. Počas svojej viac ako desaťročnej praxe poskytoval poradenstvo mnohým z prominentných klientov BBH, ktorí dlhodobo oceňujú jeho schopnosť myslieť strategicky a porozumieť špecifickým potrebám ich podnikania. V medzinárodnom rankingu Legal500 je Roman hodnotený ako „rising star“ v oblasti riešenia sporov (dispute resolution).

Vo svojej práci pre klientov BBH bude Roman pokračovať v pozícii partnera bratislavskej kancelárie. „Som veľmi rád, že vo svojej kariére môžem pokračovať v špičkovom tíme právnikov BBH, a to v postavení partnera. Mojou prioritou bude z tejto pozície prispievať k ďalšiemu rozvoju a rastu bratislavskej kancelárie BBH pri zachovaní toho, čím je BBH na trhu známe najviac, čiže prvotriednej kvality právnych služieb poskytovaných našim klientom“, uviedol nový partner BBH.

Trend, 13.2.2024 https://www.trend.sk/

epravo, 9.2.2024 https://www.epravo.sk/top/aktualne/

15.7.2022Júl
2022

Novela prevodov obchodných podielov

Dňa 17.07.2022 nadobudne účinnosť nepriama novela Obchodného zákonníka[1], ktorá sa výrazne dotkne účinkov prevodu väčšinového obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným a administratívnych povinností súvisiacich s prevodom obchodného podielu.

Viac

I. Účinnosť prevodu obchodného podielu

Pod väčšinovým obchodným podielom rozumieme obchodný podiel, s ktorým je spojená aspoň polovica hlasovacích práv v spoločnosti.

Pri menšinovom obchodnom podiele nastávajú už podľa aktuálnej právnej úpravy účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy.

Pri väčšinovom obchodnom podiele naproti tomu do účinnosti novely platilo, že účinky jeho prevodu nastávajú až zápisom do obchodného registra a tento zápis má konštitutívne účinky. To znamená, že vlastnícke právo k prevádzanému väčšinovému obchodnému podielu a s tým súvisiace majetkové a nemajetkové práva nadobúda nadobúdateľ až zápisom do obchodného registra.

Počnúc 17.07.2022 však bude pre všetky prevody obchodných podielov v spoločnosti s ručením obmedzeným platiť jednotný režim, a to ten, ktorý sme popísali vyššie vo vzťahu k prevodu menšinového obchodného podielu.

Účinky prevodu obchodného podielu (väčšinového či menšinového) v zmysle novely teda nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

II. Administratívna záťaž

V súčasnosti je k prevodu väčšinového obchodného podielu potrebné obchodnému registru doložiť buď súhlas správcu dane s prevodom (ak je prevodca alebo nadobúdateľ vedený v zozname daňových dlžníkov), alebo čestné vyhlásenie prevodcu aj nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť doložiť súhlas správcu dane s osvedčeným podpisom.

Od 17.07.2022 nebude potrebné k žiadnemu prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným dokladať súhlas správcu dane, ani osobitné vyhlásenie o neexistencii tejto povinnosti. Odpadá tým administratívna záťaž aj poplatky spojené s osvedčením podpisov.

[1] Zákon č. 111/2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

26.5.2022Máj
2022

Vybrané aspekty nového Zákona o elektronických komunikáciách

Dňa 1. februára 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Nový ZEK“), ktorý do slovenského právneho poriadku zavádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972, ktorou sa ustanovuje európsky kódex elektronických komunikácií.

Viac

Nový ZEK okrem iného upravuje pravidlá pre spracúvanie tzv. cookies a ochrany súkromia užívateľov v elektronických komunikáciách, takže pravidlá stanovené v Novom ZEK sa dotýkajú praktického života väčšiny podnikateľských subjektov v SR. V tomto memorande sa zameriame na najzásadnejšie rozdiely právnej úpravy Nového ZEK oproti právnej úprave účinnej do 1. februára 2022 (zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej len „Starý ZEK“) a ich praktické dopady v živote firmy.

1. Nevyžiadaná komunikácia

Definícia elektronickej pošty sa v Novom ZEK oproti predošlej úprave nezmenila, a teda elektronickou poštou sa stále rozumie textová, hlasová, zvuková alebo obrazoví správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne. Sú ňou teda e-maily, SMS/ MMS správy, tzv. push správy, či hlasové odkazy a pod.

Priamy marketing

Oproti predchádzajúcej úprave v Novom ZEK pribudla definícia priameho marketingu, ktorým sa rozumie akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom (t. j. osobám, ktoré s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby uzavreli zmluvu alebo ktoré reálne služby využívajú – napr. ak telefónne číslo pridelené rodičom využíva dieťa).

Súhlas

Nový ZEK zdôrazňuje a výslovne uvádza povinnosť získania predchádzajúceho preukázateľného súhlasu s priamym marketingom, a to posilnením princípu, podľa ktorého súhlas musí byť získaný pred kontaktovaním príjemcu.

Podľa novej úpravy sa ale predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty na účely priameho marketingu nevyžaduje, ak ide o

priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ak ste kontaktné údaje získali v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb v súlade so zákonom, alebo
ak ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou.

Z uvedeného vyplýva, že Nový ZEK umožňuje odosielanie nielen tzv. cold mailov, holých mailov, ale aj vykonávanie priameho marketingu na zverejnené kontaktné údaje podnikateľov a právnických osôb. Aj v takýchto prípadoch ale bude nutné dodržať ustanovenia Nového ZEK možnosti odmietnutia takéhoto používania kontaktných údajov, a to pri každom kontaktovaní za účelom priameho marketingu, a tiež dbať na dobu používania takto získaných kontaktných údajov.

Radi by sme ale upriamili pozornosť na názor Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Amann proti Švajčiarsku, podľa ktorého GDPR aj ePrivacy smernica poskytujú ochranu bez ohľadu na to, či ide o súkromné alebo profesionálne aspekty života. Výnimka v Novom ZEK vzťahujúca sa na fyzické osoby podnikateľov teda môže predstavovať zásah do súkromia, ktoré nemá oporu v ePrivacy smernici, GDPR ani Ústave SR.

Odmietnutie súhlasu

Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe, ak také použitie predtým neodmietol. Radi by sme upozornili, že táto povinnosť platí aj v prípade, že plánujete využívať kontaktné údaje vášho zákazníka na účely priameho marketingu vlastných podobných tovarov a služieb. V praxi je táto povinnosť často opomínaná, pričom nedodržanie príslušných ustanovení zákona môže byť prísne sankcionované. Je teda vhodné starostlivo zvážiť znenie každej konkrétnej marketingovej komunikácie, resp. vzorových znení, ktoré používate. Radi vám v tejto dôležitej oblasti pomôžeme.

Došlo tiež k výraznému sprísneniu podmienok, za akých môže dôjsť k udeleniu súhlasu s priamym marketingom. Podľa Nového ZEK je na účely získania predchádzajúceho súhlasu zakázané používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ. V praxi teda bude nevyhnutné venovať pozornosť získaniu súhlasu najmä za osobnej prítomnosti potenciálneho príjemcu, prípadne získaniu súhlasu pri aktívnom úkone potenciálneho príjemcu (prihlásenie sa do tzv. newslettera a pod.).

Náležitosti súhlasu

Udelený súhlas s marketingovou komunikáciou musí spĺňať náležitosti podľa článku 4 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2016/679, teda GDPR. Detaily o náležitostiach takéhoto súhlasu popisujeme ďalej v súvislosti s udelením súhlasu na spracovanie súborov cookies (časť a)). Rovnaké pravidlá platia aj pre udelenie súhlasu na kontaktovanie v rámci priameho marketingu. Pri získavaní súhlasu je tiež potrebné uviesť údaj o spôsobe, akým je súhlas možné jednoducho odvolať.

Stále platí aj to, že je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore so zákonom č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode.

Udelený súhlas je potrebné uchovávať na trvanlivom nosiči (napr. vo forme listiny, nahrávky, vhodnou elektronickou formou – pozn. tou nie je hyperlink) a to počas doby najmenej 4 rokov od odvolania súhlasu.

Odvolanie predchádzajúceho súhlasu alebo tiež namietnutie volania za účelom priameho marketingu alebo získania súhlasu môže byť uskutočnené kedykoľvek, pričom je potrebné takéto odvolanie súhlasu alebo prijatie námietky volania preukázateľne danej osobe potvrdiť a uchovávať ho na trvanlivom nosiči počas doby najmenej 4 rokov od odvolania súhlasu alebo namietania volania.

Sankcie

Za porušenie uvedených povinností hrozia právnickým osobám a podnikateľom vysoké sankcie. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej aj “Úrad”) uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností týkajúcich sa ochrany súkromia v súvislosti s priamym marketingom pokutu od 200 eur do 5% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.

Blacklist („Robinsonov zoznam“)

Podľa Nového ZEK Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“) zriadi a prevádzkuje na svojom webovom sídle zoznam telefónnych čísel uvedených na účely vyjadrenia nesúhlasu s volaním na účely priameho marketingu (ďalej len „Blacklist“). Na účely priameho marketingu je zakázané akékoľvek volanie, ak niekto uviedol telefónne číslo v Blackliste, alebo ak namietal takéto volania osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing (napríklad inej firme, ktorá sama priamy marketing nerobí, ale využíva na to sprostredkovateľa).

Nový ZEK, ani iná súvisiaca legislatíva v súvislosti s Blacklistom nerozlišuje medzi fyzickými osobami, fyzickými osobami – podnikateľmi či právnickými osobami, a teda ak Úrad vo všeobecne záväznom právnom predpise neuvedie žiadne výnimky, v Blackliste budú môcť byť uvedené kontaktné údaje ktorejkoľvek z uvedených osôb.

Ustanovenia o Blackliste sa však nevzťahujú na priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorá kontaktné údaje získala v súvislosti s predajom podobného tovaru alebo služieb alebo s ktorým je v zmluvnom vzťahu alebo na účely priameho marketingu tomu, ktorý si takúto komunikáciu sám vopred preukázateľne vyžiadal.

Ustanovenia Nového ZEK týkajúce sa Blacklistu nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2022, úrad má dovtedy vydať všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o Blackliste. Úrad na príprave predpisu pracuje, podrobnosti ale zatiaľ nie sú známe. Prístup k údajom Blacklistu bude pre osoby vykonávajúce priamy marketing spoplatnený.

Čísla identifikované národným cieľovým kódom na účel priameho marketingu v číslovacom pláne („Prefixy“)

Dňa 1. augusta 2022 nadobudnú účinnosť tiež ustanovenia Nového ZEK týkajúce sa jednotných číselných prefixov označujúcich marketingové volania. Povinnosť bude platiť pre osobu vykonávajúcu priamy marketing prostredníctvom volania, automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu alebo služieb krátkych správ alebo osobu, ktorá získava predchádzajúci súhlas s volaním na účely priameho marketingu. Aj v tomto prípade platí, že uvedená povinnosť sa nevzťahuje na volania na účely priameho marketingu, ak sa vykonáva na zverejnené kontaktné údaje fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby.

Aj tu platí, že ustanovenia o prefixoch sa nevzťahujú na priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorá kontaktné údaje získala v súvislosti s predajom podobného tovaru alebo služieb alebo s ktorým je v zmluvnom vzťahu alebo na účely priameho marketingu tomu, ktorý si takúto komunikáciu sám vopred preukázateľne vyžiadal.

Súhlasy získané pred 1.2.2022

Nový ZEK zároveň v prechodných ustanoveniach stanovil, že súhlas s volaním, používaním automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, elektronickej pošty, telefaxu alebo služieb krátkych správ za účelom priameho marketingu, ktorý bol udelený pred účinnosťou Nového ZEK, zostáva v platnosti, a to až do jeho odvolania alebo uvedenia telefónneho čísla v Blackliste.

2. Cookies

Ako zákonodarca správne vyhodnotil a uviedol aj v dôvodovej správe k Novému ZEK, v digitálnej ekonomike účastníci trhu čoraz viac považujú informácie o užívateľoch (ich preferenciách, správaní, pohybe a pod.), ktoré sú spracúvané vo forme cookies súborov (teda krátkych textových súborov ukladaných do zariadenia návštevníka webstránky), za informácie, ktoré majú peňažnú hodnotu. Zároveň sa v mnohých prípadoch jedná o osobné údaje a spracúvaniu cookies je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Radi vám pomôžeme bližšie sa zorientovať aj v tejto oblasti.

Druhy cookies

Cookies môžeme deliť na technické (nevyhnutné, také, ktoré súvisia so samotnou funkčnosťou stránky), analytické (súvisiace s výkonom stránky a jeho sledovaním) a reklamné (cielené). Zmeny v Novom ZEK sa dotýkajú v zásade všetkých typov cookies, ktoré sa na webových stránkach v počítači alebo inom zariadení (mobilný telefón, tablet) využívajú, okrem technických. Pri technických cookies naďalej platí, že súhlas napr. na uloženie údajov o nákupe v košíku alebo na zapamätanie preferovaného jazyka, či prihlásenia sa do užívateľského konta v e-shope, nie je nutné získavať, ale napríklad pri údajoch používaných napr. pri remarketingu sa už získanie súhlasu vyžaduje.

Opt-in versus opt-out

Doteraz platný princíp opt-out (z čoho sa užívateľ neodhlási, to dostáva) sa od 1. februára 2022 zmenil na opt-in (vyžaduje sa priamy súhlas návštevníka stránky). Takmer každej webstránky sa teda týka povinnosť aktualizovať znenie zásad spracúvania cookies súborov (tzv. cookies policy), ale aj upraviť tzv. cookies lištu a informácie v nej uvedené tak, aby boli v súlade s Novým ZEK.

Súhlas s použitím cookies

Udelenie súhlasu návštevníkom musí byť preukázateľné, a teda v prípade správneho konania musí prevádzkovateľ vedieť dokázať, že mu na využitie danej služby bol udelený súhlas od daného používateľa. Zároveň platí, že odvolanie súhlasu by malo byť také jednoduché, ako jeho udelenie (ak používateľ udelí súhlas jedným klikom, odvolať by ho malo byť tiež možné takýmto spôsobom).

Poskytovateľ verejne dostupnej služby je podľa Nového ZEK (v zásade rovnako ako podľa Starého ZEK) povinný zabezpečiť technicky a organizačne dôvernosť správ a s nimi spojených prevádzkových údajov. Zakazuje sa najmä nahrávanie, odpočúvanie, ukladanie správ alebo iné druhy zachytenia alebo sledovania správ a s nimi spojených údajov osobami inými, ako sú užívatelia alebo bez súhlasu dotknutých užívateľov, ak zákon neustanovuje inak. Stále platí, že to nebráni technickému ukladaniu údajov, ktoré sú nevyhnutné na prenos správ, bez toho aby bola dotknutá zásada dôvernosti a za dodržania ďalších zákonom stanovených podmienok.

Ako sme už načrtli vyššie, zmena sa však dotkla ustanovení o spôsobe udelenia súhlasu. Ak sa doteraz za súhlas považovalo aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu, táto možnosť bola z Nového ZEK vypustená a teda každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas. Zároveň to ale nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ (nevyžaduje sa teda osobitný súhlas na ukladanie technických cookies).

Keďže Nový ZEK zohľadňuje aj princípy stanovené smernicou ePrivacy (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES), vyššie popísané ustanovenia prakticky stanovujú, že pre spracovanie cookies sa vyžaduje predchádzajúci súhlas návštevníka stránky, a tento súhlas musí mať náležitosti podľa GDPR.

a) Náležitosti súhlasu

Súhlas musí byť:

slobodne daný (teda užívateľ musí mať skutočne možnosť voľby a kontroly, nesmie byť do súhlasu nútený napríklad tým, že bez zakliknutia súhlasu sa k obsahu stránky nedostane – napríklad cez tzv. cookie wall s jedinou možnosťou zakliknutia, a to súhlasom; vynútený súhlas bude považovaný za neplatný),
konkrétny (teda musí byť konkrétne, jasne a zrozumiteľne vymedzený účel alebo účely, pretože ak je súhlas poskytovaný na viaceré účely, dotknutá osoba musí mať možnosť voľby vo vzťahu ku každému účelu; ak je to vhodné, je možné návštevníka nasmerovať hyperlinkami na jeden alebo viac samostatných dokumentov či stránok, kde budú jednotlivé spôsoby a účely využívania osobných údajov presne popísané, napr. o marketingu, cielení reklám, osobných preferenciách návštevníka; nepostačuje veľmi stručné, nejasné, „nič nehovoriace“ deklaratórne a formálne vyhlásenie; nadefinovaniu tejto časti stránky je potrebné sa riadne venovať),
informovaný (návštevníkovi musia byť vopred poskytnuté aspoň tieto informácie: (i) identita prevádzkovateľa, (ii) účel všetkých spracovateľských operácií, na ktoré sa požaduje súhlas, (iii) aké údaje, či druh údajov, sa budú získavať a používať, (iv) existencia práva odvolať súhlas a (v) informácie o použití údajov na automatizované rozhodovanie, ak je to relevantné, a (vi) informácie o možných rizikách prenosu údajov v dôsledku absencie rozhodnutia o primeranosti a primeraných zárukách podľa článku 46 GDPR; ďalej sa vyžadujú informácie (a) o typoch cookies a ich funkciách, (b) o tom, kto ich prevádzkuje, (c) o dobe uchovávania odo dňa udelenia súhlasu a (d) o tom, či budú získané údaje poskytnuté tretím stranám – s poskytnutím údajov tretej strane sa vyžaduje samostatný súhlas) a
jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas s takým spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka.

Právna úprava v Novom ZEK teda zaviedla vyššie nároky na tzv. cookies policy. Znenie upozornení, ktoré sa zobrazovali návštevníkom stránok do 1.2.2022 je teda potrebné starostlivo preskúmať, upraviť či doplniť, a pri spracúvaní cookies zohľadniť všetky zákonom a nariadením GDPR požadované náležitosti. Nie je možné spoliehať sa na nastavenia webového prehliadača tak, ako to bolo doteraz.

b) Forma súhlasu

Súhlas môže byť udelený písomne, ústne, zvukovými správami a inou vhodnou formou, v praxi je ale najčastejšie použitie tzv. cookie lišty. Súhlas je potrebné získať vopred (pred uložením súborov do zariadenia), musí ho byť možné kedykoľvek odvolať, a to tak jednoducho, ako bol udelený, musí byť vyjadrený aktívnym konaním (napr. odkliknutím možnosti áno/ nie, súhlasím/ nesúhlasím), musí byť možné ho kedykoľvek upraviť a musí umožňovať aktiváciu aj len niektorých kategórií cookies.

c) Platnosť súhlasu

Dĺžku platnosti súhlasu Starý ZEK ani Nový ZEK neurčuje, v praxi je ale zhoda (najmä za využitia zahraničných zdrojov) na tom, že doba, na ktorú je súhlas udelený, by nemala prekročiť 13 mesiacov, a v prípade neudelenia súhlasu by mal byť návštevník webstránky opätovne dotazovaný až po uplynutí 6 mesiacov.

d) Doba uchovávania súhlasu

Nový ZEK stanovil dobu uchovávania súhlasu na účely priameho marketingu na 4 roky, analogicky by sa táto doba mala uplatňovať aj pre súhlas vo vzťahu ku cookies. Udelený súhlas je potrebné uchovávať 4 roky (ak zohľadníme ustanovenia Nového ZEK), resp. 5 rokov (ak zohľadníme ustanovenia zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov) od uplynutia jeho platnosti, pričom vychádzame z doby, počas ktorej je možné vykonanie kontroly zo strany kontrolných orgánov.

e) Kompetencie úradov

Vzhľadom na to, že dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov má v kompetencii Úrad na ochranu osobných údajov a kontrolovať dodržiavanie pravidiel stanovených Novým ZEK má v kompetencii Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a pravidlá používania cookies spadajú do kontrolnej pôsobnosti oboch úradov, kým nebudú určené jednotné a jasné pravidlá kto, čo a v akom rozsahu bude kontrolovať, nemožno vylúčiť kontrolu z oboch uvedených úradov. Kým udeliť pokutu podľa Nového ZEK je možné do 4 rokov odo dňa porušenia povinnosti (maximálna pokuta do 10% z obratu za predchádzajúci rok), podľa zákona o ochrane osobných údajov je táto lehota až 5 rokov odo dňa porušenia povinnosti (maximálna pokuta 4% z obratu za predchádzajúci rok).

Právna úprava v Novom ZEK teda priniesla zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa bežných a každodenných činností podnikateľských subjektov. V prípade záujmu o komplexnú informáciu ohľadom ktorejkoľvek z uvedených oblastí nás, prosím, neváhajte kontaktovať.

16.2.2022Február
2022

Úskalia podnikateľov pri spracúvaní osobných údajov od nadobudnutia účinnosti Nariadenia GDPR

Cieľom tohto newslettra je zhrnúť praktické aspekty týkajúce sa spracúvania osobných údajov, ktoré sú aj napriek časovému odstupu od nadobudnutia účinnosti Nariadenia GDPR v podnikateľskom prostredí často zanedbávané, resp. ostali nepochopené.

Viac

Implementácia Nariadenia GDPR[1], ktoré nadobudlo účinnosť v máji 2018, predstavovala veľkú výzvu pre celoeurópsky verejný aj súkromný sektor, slovenských podnikateľov nevynímajúc.

Slovenská republika sa už v minulosti vyznačovala pomerne prísnou právnou úpravou v oblasti ochrany osobných údajov. Napriek tejto skutočnosti prinieslo Nariadenie GDPR aj v lokálnom priestore inú perspektívu na problematiku osobných údajov. Kľúčovým bolo primárne pochopenie spracúvania osobných údajov z optiky dotknutej osoby.

Čo teda znamená byť „GDPR compliant“?

Fungovať ako „GDPR compliant“ entita predstavuje súhrn úkonov a systému nastaveného tak do vnútra spoločnosti, ako aj navonok, vo vzťahu k dotknutým osobám.

Dosiahnutie súladu s Nariadením GDPR predpokladalo v bežnej obchodnej spoločnosti uskutočnenie niekoľkých krokov, vrátane najmä:

identifikácie rozsahu spracúvaných osobných údajov a jednotlivých účelov ich spracúvania;
preverenia právnych základov pre spracúvané osobné údaje;
zmapovania tokov osobných údajov v rámci ich celého existenčného cyklu a ich zdokumentovanie v požadovanej forme;
likvidácie osobných údajov, ktorých účel spracúvania skončil alebo ku ktorým nemá spoločnosť adekvátny právny základ;
nastavenia doby uchovávania osobných údajov;
identifikácie tretích osôb, ktorým sú osobné údaje poskytované a uzatvorenia prípadných zmlúv o spracúvaní osobných údajov so sprostredkovateľmi;
poučenia oprávnených osôb spracúvajúcich osobné údaje;
nastavenia interných bezpečnostných, personálnych a organizačných opatrení; a
preškolenia oprávnených osôb.

Najproblematickejšie aspekty spracúvania osobných údajov z pohľadu našej praxe

V rámci výkonu nášho povolania stále častejšie pozorujeme, že u slovenských podnikateľov prevláda vnímanie agendy spracúvania osobných údajov ako čisto formálnej záležitosti. Absencia materiálneho pochopenia spracúvania osobných údajov a rozlišovania dotknutých osôb vo všetkých rovinách (minimálne zamestnaneckej a klientskej – týkajúcej sa koncových zákazníkov) pri výkone podnikateľskej činnosti je azda najčastejším problémom. Nižšie sumarizujeme niekoľko ďalších aspektov, na ktoré by podnikatelia nemali zabúdať.

Nevyhnutnosť aktualizácie tokov osobných údajov

Spoločnosti často opomínajú, že toky osobných údajov sú aktívnou agendou. Rozsah spracúvaných osobných údajov, prípadne nové účely spracúvania vyplývajú aj zo zmeny legislatívy (najmä povinností podnikateľov vyplývajúcich z novoprijatých právnych predpisov).

Typickým príkladom je zavedenie nového účelu spracúvania osobných údajov v súvislosti s plnením povinností zamestnávateľa podľa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, resp. príslušných vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upravujúcich vstup zamestnancov na pracovisko a povinnosti zamestnávateľa kontrolovať doklad o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, doklad o prekonaní tohto ochorenia, prípadne výsledok testu na ochorenie COVID-19, resp. vykonať test na ochorenie COVID-19. Okrem zdokumentovania tohto toku osobných údajov je nevyhnutnosťou tiež poučenie oprávnenej osoby, ktorá bude uvedenú kontrolu realizovať, o nakladaní s osobnými údajmi.

„Oprávnený záujem“ ako právny základ spracúvania osobných údajov pre marketingovú agendu

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti Nariadenia GDPR mnohí podnikatelia stáli pred rozhodnutím, akým spôsobom naložiť so svojimi (potenciálnymi) kontaktmi v CRM či marketingových databázach. Niektorí obozretne a s vynaložením nemalých nákladov získavali súhlasy so spracúvaním osobných údajov od dotknutých osôb a vymazali často i tisíce záznamov s osobnými údajmi bez adekvátneho právneho základu. Iní sa spoliehali na tzv. „oprávnený záujem“ a na tomto právnom základe kontaktujú svojich (ex)zákazníkov (a často aj potenciálnych zákazníkov) dodnes.

Ako sa ukázalo v aplikačnej praxi, právny základ oprávneného záujmu vie podnikateľský subjekt na základe vykonaného a zdokumentovaného testu proporcionality využiť voči svojim bývalým zákazníkom, ktorí už u neho v minulosti nakúpili tovar/obstarali dodanie služby.[2]

Použitie oprávneného záujmu voči „nezákazníkom“ v aplikačnej praxi doposiaľ nebolo ustálené a podľa nášho právneho názoru je možné len vo veľmi striktných medziach. Tie však napríklad v prípade e-mailového oslovovania potenciálnych zákazníkov nevyplývajú len z Nariadenia GDPR, ale aj z právnej úpravy týkajúcej sa reklamy a marketingu v elektronických komunikáciách. V praxi sa vychádza z prípustnosti tzv. „holej“ e-mailovej správy obsahujúcej návrh na nadviazanie spolupráce, resp. žiadosť o udelenie súhlasu so zaslaním ponuky spoločnosti.

Len málo formulácii používaných obchodníkmi a marketérmi na vzbudenie záujmu totiž obstojí aj z pohľadu aplikovateľnej právnej úpravy.

Uchovávanie a likvidácia osobných údajov

V rámci výkonu nášho povolania tiež často reflektujeme, že spoločnosti buď vôbec nemajú interne nastavené príslušné retenčné periódy na uchovávanie záznamov alebo nemajú implementovaný vnútorný systém kto a ako osobné údaje po uplynutí dôb uchovávania likviduje.

Vedúci zamestnanci majú často len papierové oprávnenie k týmto úkonom, no v skutočnosti sa vôbec nevykonávajú. Takýto postup je v príkrom rozpore s Nariadením GDPR.

Formálne stanovená zodpovedná osoba a nedostatočné poučenie oprávnených osôb

Obdobne formálne sú v spoločnostiach často menované zodpovedné osoby za túto agendu. Pokiaľ však dôjde k bezpečnostnému incidentu alebo sa ozve dotknutá osoba a uplatní niektoré zo svojich práv, tieto osoby často vôbec nevedia, aký postup zvoliť a ako zareagovať. Zakotvenie postupu pre tieto prípady v internej smernici môže byť v takýchto prípadoch veľmi nápomocné.

Pomerne závažným nedostatkom je tiež nedostatočné poučenie oprávnených osôb narábajúcich s osobnými údajmi. Pritom práve preukázanie riadneho poučenia o povinnostiach a oprávneniach oprávnených osôb môže byť kľúčové v eventuálnom konaní pred Úradom na ochranu osobných údajov, napríklad v prípade úniku osobných údajov. Zdokumentovanie spôsobu, akým bola osoba poučená a predloženie príslušnej dokumentácie, môže pritom významne znížiť riziko udelenia sankcie.

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „Nariadenie GDPR“)

[2] Z časového hľadiska však nie je možné použiť akýkoľvek roky nedotknutý kontakt. Aktuálnosť záznamov a ich pravidelné vymazávanie musí prebiehať v súlade s definovanou dobou uchovávania údajov.

3.12.2020December
2020

BBH bola ocenená ako "VYSOKO doporučovaná" V medzinárodnom rebríčku THE Lawyer EUROPEAN AWARDS 2020

S veľkou radosťou oznamujeme, že medzi silnou konkurenciou bolo BBH udelené zvláštne ocenenie "Highly Commended" v kategórii Právnická firma roka pre strednú Európu, čím BBH predstihla množstvo slovenských i zahraničných advokátskych kancelárií.

Viac

Veľmi si vážime tento úspech udelený porotou zloženou z nezávislých expertov z vysoko rešpektovaných inštitúcií a kancelárií. Sme veľmi radi, že BBH potvrdzuje svoje dominantné postavenie medzi elitou advokátskych kancelárií v Európe a nadväzuje tým na získanie samotnej ceny za najlepšiu firmu v roku 2015.

Ďakujeme predovšetkým naším klientom za dôveru v naše služby a celému nášmu tímu špecializovaných právnikov a ďalších spolupracovníkov.

https://www.thelawyer.com/event/european-awards/2020-winners/

10.9.2020September
2020

Novela Obchodného zákonníka - nové povinnosti spoločností

Dovoľujeme si Vás informovať o výsledku legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky, v rámci ktorého došlo ku schváleniu zákona č. 390/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“). Väčšina zmien zavedených Novelou nadobudne účinnosť dňa 01.10.2020.

Viac

Účelom tohto memoranda je v stručnosti predstaviť najvýznamnejšie zmeny, ktoré Novela zavádza do slovenského právneho poriadku, a ktoré by sa mohli v podstatnej miere dotknúť aj Vašich spoločností.

1. Rozsah zapisovaných údajov do Obchodného registra

Rozsah údajov o spoločníkoch, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra, Novela rozšírila o ďalšie údaje. Vo vzťahu k spoločníkom – fyzickým osobám boli zapisované údaje rozšírené o rodné čísla. V prípade spoločníkov, ktorí sú zahraničnými fyzickými osobami alebo osobami, ktorým rodné čísla neboli pridelené, budú namiesto rodných čísiel pravdepodobne zapisované iné identifikačné údaje (napr. údaj pridelený cudzím štátom, ktorý je svojím významom a povahou ekvivalentný slovenskému rodnému číslu).

Vo vzťahu k spoločníkom – právnickým osobám sa zapisované údaje rozširujú o identifikačné čísla (IČO), ak boli pridelené. V prípade spoločníkov, ktorí sú zahraničnými právnickými osobami budú môcť byť namiesto identifikačného čísla pravdepodobne zapisované identifikátory pridelené ich domovským štátom, ktoré majú rovnocennú povahu s identifikačným číslom udeleným podľa slovenského právneho poriadku.

Identifikačné údaje spoločníkov nebudú v Obchodnom registri zverejňované, no bude potrebné uskutočniť ich zápis do neverejnej časti Obchodného registra, a to spolu s podaním najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov, najneskôr však do 30.09.2022 (pod hrozbou uloženia sankcie v zmysle zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri). V prípade potreby asistencie so splnením tejto povinnosti sme klientom samozrejme k dispozícii.

Vo vzťahu k štatutárnym orgánom už podľa Novely nebude možné do Obchodného registra zapisovať ich interné obmedzenia oprávnení konať v mene spoločnosti. Rovnako ako v predchádzajúcom odseku budú spoločnosti svoje zápisy v Obchodnom registri povinné zosúladiť do 30.09.2022.

Novelou sa tiež zakotvuje povinnosť úradného osvedčenia podpisu vlastníka nehnuteľnosti na jeho súhlase so zápisom nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti do Obchodného registra.

2. Zmena zápisu organizačných zložiek podnikov slovenských a zahraničných právnických osôb do Obchodného registra

Zápis organizačných zložiek podnikov slovenských právnických osôb do Obchodného registra sa účinnosťou Novely mení z povinného na dobrovoľný. Táto zmena sa však nedotýka organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb, ktoré aj naďalej budú podliehať zápisom do Obchodného registra.

V prípade, ak osoby oprávnené konať v mene slovenskej a zahraničnej právnickej osoby, o ktorých organizačné zložky podnikov ide, do 30.09.2021 Obchodnému registru nepotvrdia údaje zapísané o organizačnej zložke podniku, registrový súd takéto organizačné zložky podnikov slovenských a zahraničných právnických osôb z Obchodného registra vymaže. Klientom preto odporúčame, aby predmetnú povinnosť splnili čo najskôr, pričom v prípade záujmu sme pripravení pri plnení tejto povinnosti poskytnúť asistenciu.

3. Zmena zápisu fyzických osôb do Obchodného registra

V dôsledku Novely došlo aj k zmene okruhu subjektov zapisovaných do Obchodného registra. Fyzické osoby – podnikatelia, ktorí mali záujem na zápise do Obchodného registra, tak mohli urobiť na dobrovoľnej báze. Od 01.10.2020 im však v zmysle Novely táto možnosť zanikne. Naďalej však budú podliehať povinnosti zápisu do Živnostenského registra.

4. Proces zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným

Novelou sa upravil okruh osôb, ktoré nebudú môcť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, a to tak, že sa rozširuje o osoby, ktoré sú vedené ako povinní v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. Takéto osoby okrem uvedeného nebudú môcť (i) byť menované do funkcie konateľa spoločnosti, (ii) nadobúdať obchodný podiel a (iii) prevádzať vlastný obchodný podiel na tretiu osobu či iného spoločníka.

5. Úprava zrušenia obchodných spoločností a družstiev

V rámci Novely sa komplexne spresňuje úprava zrušenia a zániku spoločnosti. Novela okrem toho sankcionuje spoločnosť jej zrušením, ak je šesť mesiacov v omeškaní s uložením účtovnej závierky do zbierky listín. Spoločnosť má povinnosť uložiť individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia.

6. Výmaz niektorých subjektov z Obchodného registra

V rámci procesu prečisťovania Obchodného registra, ktorý súvisí aj so zmenou okruhu zapisovaných subjektov bude registrový súd vymazávať niektoré druhy subjektov ako napríklad staré právne formy (národné výbory, obecné podniky), fyzické osoby dobrovoľne zapísané do Obchodného registra, spoločnosti, ktoré do 01.12.2020 nevykonali premenu menovitých hodnôt vkladov a základného imania zo slovenskej koruny na euro, alebo spoločnosti, pri ktorých nastanú fikcie úpadku.

7. Proces likvidácie obchodných spoločností a družstiev

V súčasnosti obchodná spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom svojho zrušenia. Novela však zavádza ako deň vstupu spoločnosti do likvidácie deň zápisu prvého likvidátora do Obchodného registra. Na ochranu veriteľov počas medziobdobia medzi zrušením spoločnosti a zápisom likvidátora do Obchodného registra bude spoločnosť považovaná za „spoločnosť v kríze“ a teda sa na ňu budú uplatňovať aj príslušné obmedzenia (napr. zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje).

So vstupom do likvidácie je spojená aj nová povinnosť, ktorou je zloženie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Preddavok sa bude skladať vo výške 1.500 EUR do notárskej úschovy pred zápisom likvidátora do Obchodného registra.

Vstup spoločnosti do likvidácie bude mať po novom, okrem iného, za účinok aj zánik jednostranných právnych úkonov, ako sú napríklad príkazy, poverenia, splnomocnenia či prokúry. Plnomocenstvá na zastupovanie v súdnych konaniach však po vstupe do likvidácie zostanú naďalej v platnosti.

Čiastočnou úpravou prešlo aj uspokojovanie pohľadávok v procese likvidácie, kedy sa k uspokojovaniu pohľadávok bude, tak ako doteraz, pristupovať priebežne, no pohľadávky, ktoré by v prípade konkurzného konania mali charakter podriadených, sa uspokoja až v poslednom rade po uspokojení ostatných.

Vyššie uvádzame iba stručný prehľad niektorých z mnohých opatrení zavedených Novelou, ktorý nemôže nahradiť komplexné právne posúdenie konkrétneho prípadu. Preto v prípade, ak by ste potrebovali pomoc s určitou konkrétnou situáciou, na ktorú sa aplikuje Novela, neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.

V Bratislave, dňa 09.09.2020

23.4.2020Apríl
2020

COVID 19/ Dočasná ochrana podnikateľov

Dovoľujeme si Vám dať do pozornosti, že Národná rada SR v rámci boja proti vírusovému ochoreniu COVID-19 schválila dňa 22.04.2020 novelu zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“).

Viac

Novela vytvára právny rámec pre poskytovanie novovytvoreného inštitútu dočasnej ochrany podnikateľom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania v SR. Podnikatelia budú môcť požiadať o udelenie dočasnej ochrany príslušný súd, ktorý v prípade poskytnutia ochrany zverejní túto informáciu bezodkladne v Obchodnom vestníku. Dočasnú ochranu podnikateľom bude v zmysle Novely možné poskytnúť od 12.05.2020.

Účelom poskytnutia dočasnej ochrany podnikateľovi bude zachovanie podnikateľskej činnosti predmetného podnikateľa a súčasne poskytnutie aspoň čiastočne ochrany aj jeho veriteľom. Dôsledky poskytnutia dočasnej ochrany budú o.i. nasledovné:

ochrana pred veriteľskými návrhmi na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod dočasnou ochranou a prerušenie začatých konkurzných konaní na návrh veriteľa,
suspendovanie povinnosti podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu,
prerušenie niektorých exekučných konaní vedených voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou,
poskytnutie dočasnej ochrany pred výkonom záložného práva,
zákaz započítavania niektorých pohľadávok voči spriazneným osobám,
zákaz vypovedania zmluvy alebo odstúpenia od zmluvy s podnikateľom pod dočasnou ochranou a zákaz odoprieť plnenie z takejto zmluvy pre omeškanie s plnením, ktoré vzniklo v čase od 12.03.2020 do 12.05.2020,
prerušenie plynutia lehôt na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou, vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov,
povinnosť podnikateľa pod dočasnou ochranou vynaložiť snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere a uprednostniť záujem veriteľov pred vlastnými záujmami; podnikateľ nesmie o.i. rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a musí sa zdržať nakladania s majetkovou podstatou jeho podniku;
uvoľnenie pravidiel financovania spriaznenými osobami (na spriaznené úverové pohľadávky vzniknuté počas trvania dočasnej ochrany sa v konkurze nebude nahliadať ako na podriadené).

Udelená dočasná ochrana zanikne ex lege dňa 01.10.2020. Tento termín však môže vláda SR predĺžiť, najdlhšie do 31.12.2020. Dočasná ochrana tiež zanikne, ak o jej ukončenie požiada podnikateľ pod dočasnou ochranou alebo ak o jej zrušení rozhodne súd z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu.

S ohľadom na závažnosť dôsledkov poskytnutia dočasnej ochrany a ostatné špecifiká Novely odporúčame klientom nasledovné:

dôsledne zvážiť všetky následky prípadného podania žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany (najmä s ohľadom na skutočnosť, že podanú žiadosť nie je možné vziať späť);
v prípade záujmu o podanie žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany podať túto žiadosť, s ohľadom na kapacitné možnosti príslušných súdov, čo najskôr;
priebežne v Obchodnom vestníku preverovať, či obchodným partnerom nebola poskytnutá dočasná ochrana a následne dodržiavať pravidlá z toho vyplývajúce;
zvážiť vykonanie úkonov vo vzťahu k obchodným partnerom/dlžníkom, vykonanie ktorých nebude po poskytnutí dočasnej ochrany možné (napr. jednostranné ukončenie zmlúv).

Okrem zavedenia inštitútu dočasnej ochrany podnikateľa Novela s okamžitou účinnosťou:

i. predlžuje zákaz výkonu záložného práva a zákaz speňažovania majetku na dobrovoľných dražbách, v exekúciách a konkurzoch do 31.05.2020;

ii. zavádza všeobecný zákaz prenajímateľom nehnuteľností jednostranne ukončiť nájom pre omeškanie nájomcu s platením v období od 01.04.2020 do 30.06.2020 (ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení choroby COVID-19);

iii. poskytuje fyzickým osobám v exekúcii za zákonom stanovených podmienok právo žiadať súdneho exekútora o okamžitý odklad exekúcie.

Vyššie uvádzame iba stručný súhrn najpodstatnejších ustanovení Novely. Ak máte záujem o komplexnú informáciu, neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.

BBH advokátska kancelária, s.r.o.

V Bratislave, dňa 23.04.2020

Toto memorandum nemôže byť použité žiadnou treťou stranou alebo v prospech či neprospech tretej strany bez nášho písomného súhlasu, a to ani v prípade akéhokoľvek konania podľa občianskeho, správneho alebo trestného práva.

17.4.2020Apríl
2020

COVID 19/ "Prvá pomoc" na podporu udržania zamestnanosti

V súvislosti so zmenami projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (MS) a odstránením ich následkov (Projekt) si Vám dovoľujeme uviesť na nasledovné.

Viac

V súvislosti so zmenami Projektu sú subjekty, ktoré majú nárok na poskytnutie príspevku v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR, určené ako:

zamestnávatelia, ktorí v čase vyhlásenia MS na základe Opatrenia ÚVZ uzatvorili alebo zakázali prevádzky (1. skupina subjektov);
SZČO, ktoré v čase vyhlásenia MS na základe Opatrenia ÚVZ uzatvorili alebo zakázali prevádzky alebo ktorým poklesli tržby o najmenej 20% (resp. v mesiaci marec 2020 o najmenej 10%) (2. skupina subjektov);
zamestnávatelia, ktorým v čase vyhlásenia MS poklesli tržby (3. skupina subjektov).

Ku dnešnému dňu je Projekt sprístupnený iba pre prvé dve skupiny subjektov.

Pre 3. skupinu subjektov nebol ku dnešnému dňu Projekt zo strany Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR sprístupnený. Zároveň neboli zo strany ministerstva poskytnuté informácie o podmienkach pre poskytnutie príspevku.

Návrh uznesenia Vlády SR

Dňa 14.04.2020 však predložil Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Vláde SR návrh uznesenia, v zmysle ktorého:

1. v rámci Projektu by bol zamestnávateľom v 3. skupine subjektov poskytovaný príspevok vo výške:

a) úhrady náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880,00 EUR; alebo

b) paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb v sume podľa nasledujúcich tabuliek:

pokles tržieb (kategórie)	marec 2020
menej ako 10%	0,00 EUR
od 10 % - 19,99 %	90,00 EUR
od 20 % - 29,99 %	150,00 EUR
od 30 % - 39,99 %	210,00 EUR
od 40 a viac %	270,00 EUR

pokles tržieb (kategórie)	apríl, máj 2020
menej ako 20 %	0,00 EUR
od 20,00 - 39,99 %	180,00 EUR
od 40,00 - 59,99 %	300,00 EUR
od 60,00 - 79,99 %	420,00 EUR
od 80 % a viac	540,00 EUR

Zamestnávateľ si bude môcť vybrať len jednu z možností a) alebo b) na celé obdobie poskytovania príspevku, pričom príspevok nebude možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR), alebo čerpajú dovolenku.

2. sa navrhuje vytvorenie štvrtej skupiny subjektov, vybraných skupín fyzických osôb, ktoré v čase vyhlásenia MS nemajú žiaden iný príjem (4. skupina subjektov).

Za oprávnený subjekt 4. skupiny subjektov sa v zmysle predmetného návrhu považuje fyzická osoba, ktorá od 13.03.2020 nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti), ktorá je:

SZČO a ktorá prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti;
SZČO a ktorá od 13.03.2020 pozastavila oprávnenie na výkon svojej činnosti;
v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody mimo pracovného pomeru a ktorej platnosť trvá v roku 2020, aj počas vyhlásenej MS.

Za SZČO sa na účely predmetného návrhu považuje:

SZČO v zmysle 2. skupiny subjektov, ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia a ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny;
fyzická osoba, ktorá:
- je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej zisk po zdanení za rok 2019 nepresiahol 9 600,00 EUR,
- je konateľom v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň nie je jej zamestnancom (tzv. jednoosobová s.r.o.), a
- ktorá nie je spoločníkom v inej s.r.o..

Za príjem sa na tento účel považuje aj: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok.

Navrhovaný príspevok pre 4. skupinu subjektov má formu paušálneho príspevku na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 105,00 EUR za mesiac marec 2020 a vo výške 210,00 EUR za mesiac apríl a máj 2020.

O ďalšom posune v tejto veci a o schválení, prípadne zmenách uvedených opatrení Vás budeme informovať.

BBH advokátska kancelária, s.r.o.

V Bratislave, 17.4.2020