Aktuality

Opatrenia v oblasti pracovného práva sa primárne dotýkajú organizácie práce, rozvrhnutia pracovného času, čerpania dovolenky a prekážok v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Uvedené zmeny Zákonníka práce platia len v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní (ďalej len „krízová situácia“).

Prijaté zmeny, ktoré sa dotýkajú Zákonníka práce, si dovoľujeme pre Vás stručne zhrnúť nižšie:

1. Výkon práce z domácnosti zamestnanca (Home office)

V zmysle právnej úpravy aplikovateľnej mimo krízovej situácie nebol zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi prácu z domu a obdobne zamestnanec nemal právo požadovať výkon práce z domu ani za existencie krízovej situácie. Zamestnávateľ a zamestnanec sa na výkone práce z domu museli dohodnúť.

Novelou Zákonníka práce sa zavádza možnosť zamestnávateľa počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadiť zamestnancovi výkon práce z domácnosti, za podmienky, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Zamestnávateľ teda môže v rámci prevencie pred šírením nákazlivej choroby prikázať zamestnancovi prácu z domu, aj keď to zamestnanec odmieta.

Zároveň bolo zamestnancovi počas krízovej situácie priznané právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa neexistujú vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré by tento zamestnanec nemohol vykonávať prácu z domácnosti (napr. potreba prítomnosti aspoň časti zamestnancov za účelom zabezpečenia základnej prevádzky).

2. Rozvrhnutie pracovného času

Novelou Zákonníka práce sa skracuje lehota na oznámenie rozvrhnutia pracovného času na 2 dni vopred, s platnosťou najmenej na týždeň, pričom zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na kratšej lehote na oznámenie (z dôvodu právnej istoty odporúčame takúto dohodu uzatvoriť písomne).

V zmysle právnej úpravy aplikovateľnej mimo krízovej situácie musel zamestnávateľ oznamovať zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najmenej 7 dní vopred, s platnosťou najmenej na týždeň. Zamestnávatelia tak môžu operatívne reagovať na zmeny vyvolané krízovou situáciou a prispôsobiť tak svoju prevádzku novovzniknutej situácii.

3. Čerpanie dovolenky

Podľa právnej úpravy účinnej mimo krízovej situácie bol zamestnávateľ povinný oznamovať zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Skrátenie tejto lehoty mohlo byť vykonané len výnimočne, so súhlasom zamestnanca.

Na základe Novely Zákonníka práce musí zamestnávateľ počas krízovej situácie oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky najmenej 7 dní vopred. V prípade, ak ide o nevyčerpanú dovolenku zamestnanca z minulého roka, zamestnávateľ je povinný oznámiť čerpanie dovolenky najmenej dva dni vopred. Táto lehota môže byť skrátená so súhlasom zamestnanca. Vyššie uvedené sa nedotýka dovolenky, ktorá nebola vyčerpaná z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky, dočasnej práce neschopnosti zamestnanca alebo výkonu verejnej funkcie, pretože čerpanie takejto dovolenky predpokladá priamo Zákonník práce (po odpadnutí prekážky).

4. Ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru

Novela Zákonníka práce výslovne ustanovuje, že nielen karanténu a ošetrovanie členov rodiny alebo starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ale aj nariadenú izoláciu je nutné považovať za dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, pri ktorých je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca na pracovisku. Zamestnancovi nepatrí za tento čas náhrada mzdy, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak (napr. o zákon o sociálnom poistení).

Podľa Novely Zákonníka práce sa počas trvania karantény, izolácie alebo OČR považuje takýto zamestnanec pre účely skončenia pracovného pomeru výpoveďou za dočasne práceneschopného. Takýto zamestnanec je teda v ochrannej dobe a vzťahujú sa naňho zákonné ustanovenia o zákaze výpovede. Zároveň je zamestnávateľ povinný po skončení izolácie, karantény alebo OČR zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko, a ak to nie je možné, na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

5. Prekážky na strane zamestnávateľa – zastavenie alebo obmedzenie činnosti

Novela Zákonníka práce výslovne špecifikuje, že ak štát zakáže alebo obmedzí prevádzku niektorých zamestnávateľov z dôvodu úradného rozhodnutia alebo krízovej situácie, ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi pri takejto prekážke na strane zamestnávateľa prislúcha náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Zmena však nemá vplyv na existujúce dohody so zástupcami zamestnancov, ktoré umožňujú aj nižšie náhrady mzdy (najmenej 60 %).

Zákonodarca výslovne ustanovil, že vyššie uvedené sa nevzťahuje na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť. Subjektom hospodárskej mobilizácie môže byť za určitých okolností aj podnikateľ,  a to v prípade, ak bol podnikateľ určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie v čase krízovej situácie príkazom príslušného orgánu.

Vyššie uvedené zhrnutie ponúka základný prehľad o zmenách v oblasti pracovného práva prijatých v súvislosti s krízovou situáciou spôsobenou pandémiou koronavírusu. Predmetom Novely Zákonníka práce je aj zmena ďalších zákonov, ako napríklad zákona o sociálnom poistení, zákona o službách zamestnanosti, zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákona o sociálnych službách.

V prípade akýchkoľvek otázok súvisiacich s možnými dopadmi vyššie prijatých zmien na pracovnoprávne vzťahy vo Vašej spoločnosti sme Vám k dispozícii.

BBH advokátska kancelária, s.r.o.

V Bratislave, dňa 03.04.2020

Toto memorandum nemôže byť použité žiadnou treťou stranou alebo v prospech či neprospech tretej strany bez nášho písomného súhlasu, a to ani v prípade akéhokoľvek konania podľa občianskeho, správneho alebo trestného práva.

Dočasné obmedzenie plynutia hmotnoprávnych lehôt a navrátenie lehôt

V zmysle Zákona Covid-19 v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynú premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch – t.j. právnych vzťahoch vznikajúcich podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

V dôsledku vyššie uvedeného uplynú všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v právnych vzťahoch riadiacich sa slovenským právom o 34 dní neskôr (ak Zákonom Covid-19 stanovená lehota nebude zákonodarcom ďalej predlžovaná), čo bude potrebné brať do úvahy pri výpočte premlčacích lehôt a lehôt pre zánik práva uplynutím času ešte niekoľko rokov.

Zároveň podľa Zákona Covid-19 platí, že premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli medzi 12.03.2020 (po vyhlásení mimoriadnej situácie na území SR) a 27.03.2020, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti Zákona Covid-19 (t.j. 27.04.2020).

Zákonodarca tým de facto obnovuje už uplynuté právne lehoty, čo môže mať v určitých prípadoch na právne vzťahy dotknutých osôb významný vplyv. Napriek pravdepodobne dobrému úmyslu sa totiž zo strany zákonodarcu jedná bezpochyby o zásah do právnej istoty určitého okruhu dotknutých osôb s ťažko odhadnuteľnými následkami.

Dočasné obmedzenie plynutia procesnoprávnych lehôt

Podľa Zákona Covid-19 v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynú ani procesné lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania (v trestnom konaní platí osobitný režim).

V prípade, ak vec neznesie odklad z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody účastníka konania, môže súd určiť, že takéto obmedzenie plynutia lehoty sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nebude možné podať opravný prostriedok.

Okrem iných v rámci súdnych konaní neplynú ani odvolacie lehoty, čo spôsobí prieťahy pri správoplatňovaní súdnych rozhodnutí. Taktiež zatiaľ nie je jasná aplikácia novej právnej úpravy v rámci exekučných a konkurzných konaní, kde bude potrebné sledovať, ako sa k tejto otázke postaví rozhodovacia prax súdov, prípadne ministerstva spravodlivosti SR v rámci poskytovania výkladov k Zákonu Covid-19.

Realizácia súdnych pojednávaní v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu

Zákon Covid-19 ustanovuje, že v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade núdzového stavu budú súdy vykonávať všetky formy súdnych pojednávaní len v nevyhnutnom rozsahu (najmä v trestných veciach a v konaniach starostlivosti o maloletých).

Zo súdnych pojednávaní bude v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade núdzového stavu po novom tiež možné vylúčiť verejnosť z dôvodu ochrany zdravia. Z takéhoto pojednávania bude súd povinný vyhotoviť a sprístupniť verejnosti zvukový záznam.

Dočasný zákaz výkonu záložného práva a upustenie od vykonania dražby

V zmysle Zákona Covid-19 nemožno v období do 30.04.2020 pristúpiť k výkonu záložného práva a dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30.04.2020 povinní upustiť od vykonania dražby, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku.

Následkom porušenia týchto ustanovení je, že úkony smerujúce k výkonu záložného práva v predmetnom období budú neúčinné a dražby vykonávané v predmetnom období budú neplatné. Z pohľadu veriteľov bude preto v tomto období nevyhnutné postupovať pri vymáhaní ich pohľadávok tak, aby platnosť ich úkonov v tomto smere nemohla byť zo strany dlžníka a/alebo tretích osôb v budúcnosti rozporovaná.

Za zmienku taktiež stojí, že Zákon Covid-19 nezakázal iné spôsoby speňažovania majetku v rámci konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka a takéto speňažovanie je preto podľa nášho názoru naďalej prípustné.

Predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu

Lehota, v ktorej je dlžník z dôvodu predĺženia povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu sa v zmysle Zákona Covid-19 predlžuje z 30 dní na 60 dní. Úprava sa týka predĺženia, ktoré u dlžníka nastalo v čase od 12.03.2020 do 30.04.2020.

Umožnenie rozhodovania per rollam v prípade právnických osôb súkromného práva

Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva (obchodné spoločnosti, družstvá, občianske združenia, nadácie a pod.) podľa Zákona Covid-19 v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu môžu prijímať svoje rozhodnutia per rollam, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov.

Na takéto rozhodovanie orgánov spoločností sa primerane budú aplikovať ustanovenia o hlasovaní na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti. Nedodržanie zákonných pravidiel pri hlasovaní alebo nenaplnenie náležitostí následnej korporátnej dokumentácie môže naďalej spôsobiť neplatnosť prijatých rozhodnutí orgánov spoločností.

Výnimka z povinnosti zápisu do RPVS vo verejnom obstarávaní

Zákon Covid-19 stanovil výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora vo verejnom obstarávaní počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v prípade obstarávania tovarov (ako sú ochranné rúška, respirátory, či testovacie sady a pod.) a služieb (prípadne stavebných prác), ak tieto slúžia na účely zabezpečovania ochrany života a zdravia.

Poskytovanie lokalizačných a iných údajov Úradu verejného zdravotníctva SR

V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, ktoré sú spôsobené vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, bude umožnené Úradu verejného zdravotníctva SR na účely ochrany života a zdravia obyvateľov získavať od mobilných operátorov lokalizačné údaje a tzv. prevádzkové údaje vznikajúce v rámci elektronickej komunikácie.

Mobilní operátori budú Úradu verejného zdravotníctva SR poskytovať tieto údaje iba na základe odôvodnených písomných žiadostí. Úrad verejného zdravotníctva SR bude môcť tieto údaje zbierať, spracúvať a uchovávať len počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie však do 31.12.2020. Účelom spracúvania týchto údajov je včasná identifikácia potenciálnych nositeľov nákazy a zabránenie jej ďalšieho šírenia.

Časť vyššie uvedených opatrení je koncipovaná ako opatrenia, ktoré možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie alebo v čase núdzového stavu vyhlásených v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi (ako je tomu napríklad teraz v súvislosti s koronavírusom a ochorením Covid-19).

Ostatné opatrenia sú zatiaľ dočasného charakteru (majú sa uplatňovať do 30.04.2020), pričom predkladateľ zákona, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR, nevylučuje ich ďalšie predlžovanie. V tejto súvislosti bude kľúčové sledovať postup ministerstva a celý legislatívny proces a na zmeny sa včas pripraviť.

V prípade akýchkoľvek otázok sme Vám k dispozícii. 

BBH advokátska kancelária, s.r.o.

Toto memorandum nemôže byť použité žiadnou treťou stranou alebo v prospech či neprospech tretej strany bez nášho písomného súhlasu, a to ani v prípade akéhokoľvek konania podľa občianskeho, správneho alebo trestného práva.

Relevantné ustanovenia úverovej zmluvy

V dôsledku nepriaznivých následkov situácie vyvolanej koronavírusom na ekonomickú výkonnosť dlžníkov môže na strane dlžníkov dôjsť k porušeniu hneď niekoľkých druhov ustanovení, ktoré sa typicky vyskytujú v úverových zmluvách:

Podstatná nepriaznivá zmena na strane dlžníka

Negatívne dopady koronavírusu a súvisiacich vládnych opatrení na podnikateľskú činnosť a ekonomickú výkonnosť môžu spôsobiť tzv. podstatnú nepriaznivú zmenu (Material adverse change) na strane dlžníka. V súvislosti s koronavírusom môže byť naplnená definícia podstatnej nepriaznivej zmeny spočívajúcej v zmene (i) príjmov, majetku, podnikateľskej činnosti, prevádzky alebo finančnej (či inej) situácie dlžníka a/alebo (ii) schopnosti dlžníka plniť svoje záväzky podľa úverovej zmluvy alebo iných finančných dokumentov.

Porušenie finančných ukazovateľov dlžníkom

Zhoršenie ekonomickej situácie dlžníka môže pravdepodobne viesť aj k jeho neschopnosti dodržať tzv. finančné ukazovatele (Financial Covenants), ktorých účelom je meranie ekonomickej výkonnosti či stavu dlžníka k stanovenému dátumu, typicky štvrťročne. Očakávať možno najmä negatívny dopad na tržby, a teda aj na ukazovateľ EBITDA.

Ostatné ustanovenia úverových zmlúv

Kvôli negatívnemu dopadu koronavírusu môže dôjsť k porušeniu aj ďalších ustanovení úverových zmlúv, najmä z dôvodu (i) neplnenia platobných povinností (t.j. neuhradenie úveru, jeho splátky, úroku alebo dohodnutých poplatkov), (ii) porušenia záväzkov voči iným osobám (Cross Default) (napr. porušenie platobných povinností dlžníka voči iným veriteľom), (iii) u dlžníka nastane úpadok/kríza, (iv) voči dlžníkovi bude začaté konkurzné, reštrukturalizačné alebo exekučné konanie alebo (v) dlžník bude v porušení svojich vyhlásení a záruk.

Dôsledky prípadu porušenia

Každá zo skutočností uvedených vyššie štandardne spôsobuje alebo môže spôsobiť (po márnom uplynutí prípadnej lehoty na nápravu) prípad porušenia (Event of Default), ktorý spravidla oprávňuje veriteľa hlavne k zastaveniu ďalšieho čerpania úveru, zosplatneniu úveru, požadovaniu platenia zmluvných pokút, výkonu krokov smerom k realizácii zabezpečenia, atď. Konkrétne podmienky sú vždy upravené v jednotlivých úverových zmluvách.

V prípade, že nastane alebo hrozí prípad porušenia, dlžníkovi vzniká povinnosť takúto skutočnosť bez odkladu veriteľovi oznámiť. Túto informačnú povinnosť sa vo všeobecnosti odporúča bezodkladne splniť a súčasne vstúpiť s veriteľom do rokovania o riešení prípadu porušenia tak, aby dôsledky porušenia zmluvy boli pre dlžníka podľa možností minimálne.

Možnosti obrany dlžníka

Úverové zmluvy štandardne prenášajú všetky riziká, ktoré môžu byť relevantné z hľadiska plnenia úveru, na osobu dlžníka. Liberácia zo zodpovednosti za škodu v dôsledku prípadu vyššej moci (§ 374 Obchodného zákonníka) sa preto v súvislosti s výkonom práv veriteľa v dôsledku prípadu porušenia úverovej zmluvy priamo neuplatní.

Teoreticky je v konkrétnych prípadoch ďalej možné zvážiť, či právna úprava zbavenia sa zodpovednosti za škodu z dôvodu prípadu vyššej moci (§ 374 Obchodného zákonníka) môže byť aplikovaná na danú situáciu analogicky. V tomto prípade je totiž možné argumentovať, že ak dlžník porušil úverovú zmluvu v dôsledku mimoriadnej situácie súvisiacej s koronavírusom (ktorá má povahu vyššej moci) a z tohto dôvodu mu bol predčasne zosplatnený úver, dlžník nie je schopný predmetný úver predčasne splatiť znova v dôsledku mimoriadnej situácie súvisiacej s koronavírusom (prípad vyššej moci).

Pokiaľ teda dlžník splatí úver dodatočne (po odpadnutí tejto prekážky a zlepšení ekonomickej situácie), možno tvrdiť, že skôr tak v dôsledku vyššej moci nemohol učiniť, a teda sa zbavuje zodpovednosti aspoň v rozsahu úrokov z omeškania vzniknutých na neuhradenom úvere po danú dobu. Úrok z omeškania vo všeobecnosti predstavuje príslušenstvo peňažnej pohľadávky a nie samostatnú pohľadávku na náhradu škody. Taktiež však platí, že úrok z omeškania spravidla slúži k úhrade prípadných škôd vzniknutých v dôsledku vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu. Zo strany dlžníka je preto možné argumentovať tým, že na úrok z omeškania sa v prípade pôsobenia vyššej moci môže použiť úprava o zbavení zodpovednosti za škodu per analogiam.

Konanie veriteľa počas trvania mimoriadnej situácie súvisiacej s koronavírusom bude vo všeobecnosti vždy potrebné hodnotiť aj z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku. Jedná sa o situácie, keby sa postup veriteľa, napriek tomu, že by bol formálne v súlade s úverovou zmluvou, javil za daných okolností ako zjavne neprimeraný, nelogický, viedol by k ekonomickej likvidácii dlžníka, ktorý by pritom po odpadnutí dočasnej prekážky bol schopný úplne obnoviť svoju ekonomickú činnosť a riadne plniť svoje dlhy.

Takéto konanie veriteľa by bolo možné v krajných prípadoch vyhodnotiť ako priečiace sa dobrým mravom,  prípadne odporujúce zásadám poctivého obchodného styku. Samotný pojem dobré mravy a ani poctivý obchodný styk nie sú zákonom definované, a preto poskytujú pomerne široké aplikačné možnosti, ako aj širokú možnosť pre sudcovskú úvahu. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka) a právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým mravom, je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Pri úverových zmluvách, samozrejme, vždy platí, že si zmluvné strany môžu v konkrétnej zmluve väčšinu vecí dohodnúť odlišne od zákona alebo trhového štandardu. Preto je potrebné sa vždy v posudzovanom prípade pozrieť priamo na príslušnú úverovú zmluvu a neriadiť sa len všeobecnou úpravou vyplývajúcou z aplikovateľných právnych predpisov.

V prípade akýchkoľvek otázok sme Vám k dispozícii. 

BBH advokátska kancelária, s.r.o.

Toto memorandum nemôže byť použité žiadnou treťou stranou alebo v prospech či neprospech tretej strany bez nášho písomného súhlasu, a to ani v prípade akéhokoľvek konania podľa občianskeho, správneho alebo trestného práva.

Podstatná zmena okolností

Negatívne dôsledky koronavírusu a opatrení, ktoré sú s ním spojené, sa môžu prejaviť na strane ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Slovenská právna úprava záväzkových vzťahov striktne vychádza zo zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať) a až na ojedinelé výnimky (napr. ust. § 518 Obchodného zákonníka - Zmluva o uložení veci alebo ust. § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka – Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy) nepozná všeobecné zákonné ustanovenie (tzv. „Hardship clause“), ktoré by v prípade podstatnej zmeny okolností postihnutej zmluvnej strane umožňovalo jednostranne zmeniť akékoľvek dohodnuté zmluvné dojednanie.

Strana, ktorá v dôsledku podstatnej zmeny okolností je objektívne schopná splniť svoj záväzok, nemá v princípe inú možnosť ako dodržať to, k čomu sa zaviazala, ibaže došlo v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, k zmareniu základného účelu zmluvy, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený (viď nižšie). V tejto súvislosti je možné na zmiernenie dopadu rigidnej aplikácie zákona aplikovať inštitúty, ako sú dobré mravy, či poctivý obchodný styk, nakoľko výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nikto nesmie zneužívať svoje práva proti záujmom iných a nikto sa nesmie na úkor iných nepoctivo obohacovať. Samotný pojem dobré mravy a ani poctivý obchodný styk nie sú zákonom definované, a preto poskytujú pomerne široké aplikačné možnosti, ako aj širokú možnosť pre sudcovskú úvahu.

Ak je strana v dôsledku koronavírusu v omeškaní so splnením svojej zmluvnej povinnosti a nejde o prípad nemožnosti plnenia, ani nie je v zmluve vylúčené omeškanie v prípade vyššej moci, ako je uvedené nižšie, má druhá strana za podmienok dohodnutých v zmluve právo od zmluvy odstúpiť. Pokiaľ zmluva odstúpenie neupravuje, môže druhá strana v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi odstúpiť od zmluvy po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, ak ide o nepodstatné porušenie zmluvy, alebo bez zbytočného odkladu, ak ide o podstatné porušenie zmluvy.

Vyššia moc / náhrada škody

Ak zmluva obsahuje dojednanie, podľa ktorého sa jedna alebo obe zmluvné strany nedostávajú do omeškania s plnením zmluvy, ak nastane prípad tzv. vyššej moci, a do tohto pojmu, ktorý je v zmluve definovaný, spadá aj výskyt pandémie koronavírusu alebo vládne opatrenia s ním spojené, tak sa dotknutá strana pri neplnení jej zmluvných podmienok, ktorého príčinou je prípad vyššej moci, nedostáva do omeškania (porušenia zmluvy) a druhá strana nemá právo odstúpiť od zmluvy ani právo na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.

Ak zmluva klauzulu o vyššej moci neobsahuje, tak vyššia moc v zmluvnom vzťahu je aj tak relevantná, pretože v zmysle ust. § 374 Obchodného zákonníka je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť zo škodu. V tomto prípade však strana napriek uvedenému porušuje svojim neplnením zmluvu a musí teda počítať so všetkými ostatnými dôsledkami s tým spojenými, ako je napr. možnosť odstúpenia od zmluvy druhou zmluvnou stranou alebo povinnosť platiť dojednanú zmluvnú pokutu.

Zmarenie účelu zmluvy

Vládne opatrenia súvisiace s koronavírusom, ktoré zakazujú celý rad aktivít, môžu spôsobiť eventuálne aj zmarenie účelu zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela. Ak bol v dôsledku koronavírusu a s tým súvisiacich opatrení zmarený základný účel zmluvy (za podmienky, že tento účel bol v zmluve výslovne uvedený), môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy v zmysle ust. § 356 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť. Strana, ktorá takýmto spôsobom odstúpila od zmluvy, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej týmto vznikla. Za zmenu okolností sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

Nemožnosť plnenia

Vládne opatrenia súvisiace s koronavírusom môžu v zmysle ust. § 575 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 352 Obchodného zákonníka spôsobiť aj zánik záväzku zo zmluvy pre nemožnosť jej plnenia. To však len za predpokladu, že plnenie nie je možné poskytnúť ani za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, s pomocou inej osoby alebo až po dojednanom čase. Povinná strana je bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, povinná oznámiť to druhej strane. Ak bola už za neuskutočnené plnenie poskytnutá odplata, musí byť vrátená. Vzhľadom na to, že v prípade koronavírusu zmluvná strana nemožnosť plnenia nespôsobila, nebude povinná hradiť druhej strane tým spôsobenú škodu, ibaže by škoda druhej strane vznikla neskorým informovaním o nemožnosti plnenia.

Na záver si Vám dovoľujeme dať do pozornosti, že existencia koronavírusu a opatrení proti jeho šíreniu už nie je nepredvídateľnou skutočnosťou a pri príprave a uzatváraní nových obchodnoprávnych zmlúv s nimi preto odporúčame priamo v jednotlivých zmluvách počítať.

Pri zmluvách taktiež vždy platí, že si zmluvné strany môžu v zmluve množstvo vecí dohodnúť odlišne od zákona, preto je potrebné sa vždy v konkrétnom prípade pozrieť priamo na príslušnú zmluvu a neriadiť sa len všeobecnou úpravou vyplývajúcou z aplikovateľných právnych predpisov, ktorú sme uviedli vyššie.

V prípade akýchkoľvek otázok sme Vám k dispozícii. 

BBH advokátska kancelária, s.r.o.

Toto memorandum nemôže byť použité žiadnou treťou stranou alebo v prospech či neprospech tretej strany bez nášho písomného súhlasu, a to ani v prípade akéhokoľvek konania podľa občianskeho, správneho alebo trestného práva.

Karanténa

Povinná 14-dňová karanténa pre zamestnancov, ktorí sa od 13.03.2020 od 07:00 vrátili zo zahraničia (pred 13.03.2020 platila karanténa pre zamestnancov, ktorí sa od 10.03.2020 vrátili z Čínskej ľudovej republiky, Kórejskej republiky, Iránskej islamskej republiky a Talianskej republiky). Postupuje sa obdobne ako pri bežnej práceneschopnosti. Dokumentáciu v súvislosti s preukazovaním práceneschopnosti zamestnávateľovi doručí elektronicky Sociálna poisťovňa na základe žiadosti všeobecného lekára daného zamestnanca.

OČR

V prípade neprítomnosti zamestnanca z dôvodu starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu prerušenia školskej dochádzky sa použije rovnaký postup ako pri bežnej OČR, o čom je zamestnanec povinný zamestnávateľa bezodkladne informovať.

V prípade zamestnancov s deťmi staršími ako desať rokov je potrebné, aby potrebu osobného a celodenného ošetrovania dieťaťa nariadil pediater.

Dovolenka

Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, pričom by ho mal informovať o tomto určení primeraný čas vopred.  V tomto čase, pokiaľ je zamestnávateľ obmedzený v prideľovaní práce zamestnancovi prácou doma, je zamestnávateľ oprávnený určiť jednotlivým zamestnancom čerpanie dovolenky.

Ak by zamestnávateľ mal záujem nariadiť zamestnancom na nevyhnutný čas hromadné čerpanie dovolenky, je povinný oznámiť zamestnancom čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Hromadné čerpanie dovolenky nemôže byť určené na viac ako dva týždne.

Home office

Ak druh práce daného zamestnanca predpokladá možnosť práce z domu,  zamestnávateľ so zamestnancom sa môžu dohodnúť na tom, že zamestnanec bude na dobu dohodnutú pracovať z domu (home office).

Prekážka na strane zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v znení neskorších predpisov, uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V zmysle vyššie uvedeného môže zamestnávateľ na základe vlastného uváženia prísť k záveru (najmä ak nie je možné dohodnúť sa o práci doma alebo nariadiť čerpanie dovolenky), že za účelom zabezpečenia ochrany a zdravia zamestnancov je potrebné nariadiť zamestnancom opustiť pracovisko. Uvedené sa bude považovať za prekážku zo strany zamestnávateľa a zamestnanec má počas jej trvania nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Osobitné dojednanie pri prekážkach na strane zamestnávateľa

V prípade, ak pôsobia v spoločnosti zástupcovia zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), zamestnávateľ môže uzatvoriť so zástupcami zamestnancov písomnú dohodu, predmetom ktorej je (i) vymedzenie vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré nemôže zamestnávateľ zamestnancom prideľovať prácu; a (ii) výška náhrady mzdy, na ktorú má zamestnanec pri trvaní tejto prekážky nárok (najmenej však 60% priemerného zárobku zamestnanca). Túto dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť iba so zástupcami zamestnancov a nie je možné ju nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V prípade, ak zamestnávateľ zaviedol prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo dohody so zástupcami zamestnancov konto pracovného času, môže v prípade vážnych prevádzkových dôvodov zamestnávateľ nedodržať týždňové rozvrhnutie pracovného času s platnosťou najmenej na týždeň vopred.

Uzatvorenie niektorých prevádzok

Opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR bola stanovená povinnosť uzatvoriť všetky maloobchodné prevádzky a všetky prevádzky poskytujúce služby (s výnimkou špecifických prevádzok ako lekárne, drogérie a pod.). V prípade, ak v dôsledku tohto opatrenia zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu (napríklad zamestnancom vykonávajúcim v zmysle pracovnej zmluvy na prevádzke osobný zákaznícky servis – predajcovia, obsluha a pod.), je možné túto situáciu dočasne riešiť prostredníctvom dohody o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na výkone inej práce, ako je stanovená v pracovnej zmluve, prípadne sa dohodnúť na kratšom pracovnom čase. Táto dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. V prípade, ak by zamestnávateľ nemohol zamestnancovi prideľovať prácu, jednalo by sa o prekážku na strane zamestnávateľa a zamestnancovi by vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Dohoda o kratšom pracovnom čase a delené pracovné miesto

Zamestnávatelia môžu pri poklese množstva práce v dôsledku vzniknutej krízy a dopadu vládnych opatrení, pri snahe zachovať pracovné miesta, využiť tiež nasledovné inštitúty:

• dohodu so zamestnancom o kratšom pracovnom čase;
• dohodu o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto pri dohode o kratšom pracovnom čase.

Pridelenie inej práce

Zamestnávateľ taktiež môže, pre zachovanie pracovných miest, na základe vlastného rozhodnutia prideľovať zamestnancovi prácu iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, v prípade, ak z pracovného poriadku alebo z iného interného nariadenia vyplýva, že súčasná situácia môže byť považovaná za mimoriadnu udalosť, ktorú je možné preradením zamestnancov odvrátiť. Z dôvodu právnej istoty sa odporúča uviesť definíciu mimoriadnej udalosti v predpisoch spoločnosti.

Neplatené voľno

V prípade, ak nie je možná aplikácia vyššie uvedeného, ďalšou možnosťou je dohodnúť sa so zamestnancom na čerpaní pracovného voľna bez náhrady mzdy.

Svojvoľná neprítomnosť zamestnanca v práci

Vzhľadom na nepredvídateľnosť situácie nemožno vylúčiť eventualitu, kedy sám zamestnanec odmietne na základe vlastného rozhodnutia dostaviť sa na miesto výkonu práce. V takomto prípade, ak nie je na pracovisku ohrozený život alebo zdravie zamestnanca, je možné považovať konanie zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ je však povinný zabezpečiť na pracovisku dostatok ochranných pomôcok a prostriedkov, inak by bolo možné zo strany zamestnanca argumentovať, že je ohrozené jeho zdravie.

Vyššie uvedeným výpočtom samozrejme nie je možné postihnúť všetky eventuality, ktoré môžu nastať, vrátane vyskytnutia sa iných prekážok brániacich výkonu práce (napr. zamestnanec sa nemôže dostaviť do práce z dôvodu uzavretia hraníc, nefungujúcej dopravy, atď.). Napriek krízovej situácii je však potrebné všetky pracovnoprávne otázky riešiť vždy v súlade s právnymi predpismi a vyhnúť sa tak riziku vzniku negatívnych konzekvencií pre zamestnávateľa.

Pre riešenie všetkých uvedených a ďalších situácií vzniknutých z dôvodu krízy spôsobenej šírením koronavírusu a ochorenia COVID - 19 v pracovnoprávnych vzťahoch sme Vám k dispozícii.

V prípade akýchkoľvek otázok sme Vám k dispozícii. 

BBH advokátska kancelária, s.r.o.

Toto memorandum nemôže byť použité žiadnou treťou stranou alebo v prospech či neprospech tretej strany bez nášho písomného súhlasu, a to ani v prípade akéhokoľvek konania podľa občianskeho, správneho alebo trestného práva.

„Sme veľmi radi, že náš dlhoročný kolega a popredný expert v oblasti kapitálových trhov, regulatoriky a finančného práva, Zdeněk Husták, rozširuje rady partnerov kancelárie. Zdeněk je uznávanou a klientmi vyhľadávanou autoritou v oblasti regulatoriky, ktorá je v súčasnosti najdynamickejším odvetvím práva. Skutočnosť, že sa Zdeněk stáva partnerom kancelárie podčiarkuje dynamiku rovoja našej kancelárie,“ hovorí k rozšíreniu radov partnerov managing partner Vladimír Uhde.

Zdeněk Husták má za sebou viac ako 20 rokov praxe a špecializuje sa na problematiku kapitálových a finančných trhov, finančnú reguláciu, bankovníctvo a poisťovníctvo. Radí klientom v otázkach nových produktov a služieb, transakcií na finančnom trhu, zastupuje v licenčných, správnych a súdnych konaniach, poskytuje expertnú podporu v otázkach corporate governance či compliance.

Mnoho rokov pôsobil ako člen poradných výborov Európskeho orgánu pre kapitálový trh (ESMA) a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a penzijné inštitúcie (EIOPA), ďalej ako člen prezídia Komisie pre cenné papiere a poradca Ministerstva financií. Predsedal pracovnej skupine Rady EÚ k nariadeniu o ratingových agentúrach a rokoval o smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD), viedol tiež projekt legislatívy dôchodkovej reformy. V súčasnosti je členom rozkladovej komisie Českej národnej banky a predsedom etického výboru Asociácie pre kapitálové trhy. Venuje sa tiež lektorskej a publikačnej činnosti a je aktívny v akademickej sfére.

Zdeněk absolvoval postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde získal aj magisterský titul, vyštudoval tiež financie na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Hovorí plynule po česky, anglicky, čiastočne nemecky a rusky.

Už uverejnenú kapitolu na webových stránkach si môžete prečítať tu:

https://practiceguides.chambersandpartners.com/practice-guides/insolvency-2019/czech-republic

https://www.chambersandpartners.com/69/467/editorial/7/1

Oznámenie

Dňa 25.5.2018 nadobúda účinnosť všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR), v dôsledku čoho dochádza k zvýšeniu štandardu ochrany osobných údajov, ktoré sú v súvislosti s vykonávaním advokátskej praxe a poskytovaním právnych služieb spracúvané. Týmto oznamujeme, že sme túto skutočnosť vzali na vedomie a prijali všetky potrebné opatrenia zabezpečujúce splnenie povinností, ktoré pre nás z GDPR vyplývajú. Garantujeme schopnosť dodržiavať všetky pravidlá spracúvania osobných údajov, ktoré v rámci našej činnosti obdržíme, a to najmä prostredníctvom nastavenia interných procesov, zabezpečenia IT systémov, za pomoci ktorých dochádza k spracúvaniu osobných údajov, poskytovanie školení zamestnancom alebo vykonávaním pravidelného auditu. Tieto všetky opatrenia sú dôsledkom implementačného procesu.

Akékoľvek  spracúvanie osobných údajov je v súlade s GDPR, vrátane stanovených účelov tohto spracúvania. Nedochádza teda k spracúvaniu osobných údajov spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný so stanoveným účelom. Ďalej všetkým  dotknutým osobám umožňujeme uplatniť práva pre uplatnenie všetkých námietok či nárokov vyplývajúcich v tejto súvislosti z právnych predpisov. 

Článek je dostupný zde: 

http://test.bbh.cz/public/publications/pf004_2018_duben_komplet_web_12.pdf